Rizikové faktory vzniku preležanín (dekubitov)

Na vzniku preležaniny sa podieľa celý rad rizikových faktorov. Medzi najdôležitejšie z nich patrí celkový zdravotný a psychický stav pacienta. Riziko vzniku preležanín môžu zvyšovať ochorenia, ako napríklad cukrovka, cievne a neurologické ochorenia, zlý výživový stav, onkologické ochorenie, anémia, infekčné ochorenie s vysokými teplotami atď. Taktiež bolesť, apatia, depresia a celková psychická nepohoda zvyšujú riziko vzniku preležanín.

Je riziko vzniku preležanín vyššie u ležiacich pacientov?

Riziko vzniku preležanín sa zvyšuje u dlhodobo ležiacich pacientov alebo pacientov na vozíku, či u pacientov s inak obmedzenou pohyblivosťou. Zdravý človek polohu tela často a spontánne obmieňa, či už v sede alebo v ľahu, a tým zabraňuje nadmernému pôsobeniu tlaku na jednu časť tela. Zatiaľ čo pacient imobilný alebo s veľmi obmedzenou mobilitou zostáva počas dlhej doby v rovnakej pozícii. Tým dochádza k nadmernému zaťaženiu určitých častí tela a k zvýšenému riziku vzniku preležanín v dôsledku pôsobenia dlhotrvajúceho tlaku, a preto je dôležité polohovanie pacienta a používanie antidekubitných matracov a pomôcok.

Je vek rizikovým faktorom pre vznik preležanín?

Riziko vzniku preležanín sa so stúpajúcim vekom výrazne zvyšuje. Starší pacienti majú v dôsledku zmien spôsobených starnutím nižšiu kvalitu kože, menej svalovej hmoty aj horšie prekrvenie tkanív. Pokožka aj svalové tkanivo tak oveľa ťažšie odolávajú mechanickému zaťaženiu (tlak, trenie, strižné sily). Podkožné tkanivo a svaly sa naviac náročnejšie vyrovnávajú s nedostatkom kyslíka pri nedostatočnom prekrvení tkanív a horšie odolávajú pôsobeniu tlaku.

Osoby vo vyššom veku sa zvyčajne dlhodobo liečia na viac ako jedno ochorenie. Všetky tieto skutočnosti je preto dôležité brať do úvahy, nakoľko môžu zvyšovať riziko vzniku preležanín. Preležanina však nie je ochorením, ktoré postihuje vyslovene seniorov. Môže sa vytvoriť u človeka akejkoľvek vekovej skupiny, vrátane dojčiat.

Akú úlohu hrá vlhkosť spôsobená inkontinenciou či nadmerným potením?

Pacienti, ktorí nedokážu kontrolovať moč či stolicu alebo u nich dochádza k nadmernému poteniu (napr. v horúcich dňoch či v dôsledku horúčkových stavov), sú vo vyššom riziku vzniku preležanín. Vlhkosť spôsobená prítomnosťou potu, moču a stolice môže pokožku poškodzovať, poprípade viesť k možnému vzniku zaparenín. Pokožka je tým pádom náchylnejšia k mechanickému poškodeniu. Moč a stolica môžu pokožku dráždiť a naviac zvyšujú riziko zanesenia infekcie cez narušenú kožnú bariéru. Infekcia, ktorá nie je liečená, vedie k ďalšiemu prehlbovaniu rany.

Výživa a hydratácia sú dôležitou prevenciou pred vznikom preležanín!

Zhoršený výživový stav zvyšuje riziko vzniku preležanín hneď z niekoľkých dôvodov. V dôsledku straty telesnej hmotnosti a úbytku podkožného tuku sú kostné výčnelky výraznejšie vystúpené. V oblasti kostných výčnelkov, ktoré sú v styku s pevnou podložkou (lôžko, stolička,....) sa zvyšuje pôsobenie tlaku na pokožku a podkožné tkanivo. Zhoršený výživový stav tak môže viest k opuchom tkaniva, a tak znižovať prekrvenie v postihnutej oblasti. V neposlednom rade môže mať zhoršený stav výživy za následok stratu svalovej a tukovej hmoty, a tak zníženie pohyblivosti pacienta. Pacient tak zostáva počas dlhej doby v rovnakej polohe, nakoľko nie je schopný sám svoju pozíciu meniť buď vôbec, alebo s ťažkosťami. Všetky vyššie uvedené body zvyšujú riziko vzniku preležanín. Nedostatočný príjem stravy a tekutín znižuje toleranciu kože a podkožných tkanív voči mechanickému zaťaženiu a zvyšuje tak riziko vzniku preležanín.